Keď už nikto nemusí, zmenia sa ceny

Enno Schmidt, Daniel Häni

Základný príjem nie je iba ďalšia forma podpory od štátu, ale podľa presvedčenia svojich zástancov je to základný sociálny nástroj, pomocou ktorého sa postavia hospodárske procesy späť z hlavy na nohy.

Keď človek nemusí, ale môže (aj povedať „nie“), potom môže jednať slobodne. Bezpodmienečný základný príjem nie je dávka bez súvislostí, ktorá sa len jednoducho vyplatí. Tým, že zabezpečuje existenciu, vnáša do hospodárskeho diania rovnoprávnosť a dáva mu ľudskú tvár. Základný príjem nemusí len nahradiť všetky sociálne dávky do úrovne svojej výšky, ale môže hrať podstatnú úlohu aj pri mzdových rokovaniach. Oboje je predpokladom pre to, aby ceny zostali v priemere nezmenené a základný príjem bol financovateľný. Zjednodušene povedané – mzda sa zníži o základný príjem. Otázka totiž nie je, či chceme viac peňazí, ale či chceme pre jednotlivca bezpodmienečný základný príjem s jeho spoločenskými dôsledkami a možnosťami, ktoré ponúka.

Viac pre tých, ktorí majú menej
Kde sa využíva veľa práce na čiastočný úväzok a práce, ohodnotenej nižšie ako základný príjem, tam sa základný príjem nemôže zaúčtovať do príjmu pracovníka v celej výške bez zmeny koncovej ceny. Takže pri tzv. „špinavej práci“ sa cena zvýši. Kde mzda nebude môcť klesnúť o celú hodnotu základného príjmu, tam budú ľudia, ktorí takúto prácu vykonávajú, mať v peňaženke naozaj viac peňazí, ako dnes. Nebude sa to však týkať len jednej firmy, ale všetkých konkurentov rovnako. Či bude niekto pracovať – dodatočne k základnému príjmu – aj za veľmi malý plat, alebo dokonca za žiadny, bude závisieť od kvality pracovného miesta, zmyslu podnikateľského cieľa, ľudského postoja a ohodnotenia človeka, čo bude predmetom hospodárskej súťaže. To platí aj tam, kde sa vyplácajú vyššie mzdy. Tu sa však môže základný príjem zaúčtovať v plnej výške a odzrkadliť v cene, ktorá potom – napriek vyššej dani z pridanej hodnoty – v porovnaní s dnešnou klesne, lebo zánik dane z príjmu bude mať na zníženie nákladov práce väčší vplyv. Vďaka základnému príjmu sa stanú všetci – aj mnoho tých, ktorý dnes žijú v ekonomickej závislosti – viac ekonomicky samostatnými.
Stredne vysoké a vysoké mzdy môžu klesnúť o základný príjem oboch rodičov a detí tak, aby sa celkový príjem rodiny neznížil. Základný príjem pre všetkých, nie len zárobkovo činných, by sa prejavil znížením nákladov práce. Nárast ceny v jednom prípade a pokles ceny v druhom prípade by sa musel držať v rovnováhe, aby sa zachovala kúpna sila peňazí, čo je základným predpokladom pre úspešné zavedenie tohto systému. Hospodárska súťaž by sa ako dnes postarala o to, aby sa úspory v nákladoch prejavili znížením čistej ceny.

Od maximalizácie zisku k maximalizácii zmyslu
Prečo je bio-rajčina drahšia, ako rajčina z priemyselnej produkcie, ktorá sa pestuje v skleníku na minerálnej vlne? Prečo sú zmysluplné, ekologické a za ľudsky dôstojných podmienok vyrábané tovary často drahšie, zatiaľ čo to, čo má zlú kvalitu a je produkované za ľudsky nedôstojných podmienok, je možné dostať za zlomkovú cenu? Lebo ľudská práca je u nás drahá. Je drahá, lebo je zaťažená daňami a odvodmi. Preto sa firmy premiestňujú do oblastí, kde netreba platiť takmer žiadne dane a sociálne služby, kde vládne väčšia núdza a kde sú ľudia nútení k práci bez ohľadu na to, za akých pracovných podmienok a za aký plat.
To, čo je dlhodobo zmysluplné, je často náročné na prácu. To vidíme v poľnohospodárstve. To vidíme vo výchove a vzdelávaní, kultúre, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti. Sem racionalizácia nepatrí. Vyučovanie, terapia, výskum, objavy, a vôbec kultúrna práca sa nedajú nahradiť strojmi alebo zefektívniť menším množstvom práce. Z dlhodobého hľadiska je potrebný práve opak. Čím viac práce sa tu investuje, tým je to lepšie, a nakoniec aj efektívnejšie. V stále väčšej miere sa ziskom stáva zmysluplnosť.
Zahrnutie všetkých daní do dane z výdavkov a vyplácanie bezpodmienečného základného príjmu nie sú žiadnym všeliekom. Ale vytvorí to zdravý základ pre to, aby sa u jednotlivých ľudí posilnila schopnosť jednať. A od koho iného by mali pochádzať zmeny, ktoré sú v našej dobe potrebné vo všetkých oblastiach?

Enno Schmidt a Daniel Häni sú zakladatelia iniciatívy „Grundeinkommen (základný príjem)“. Enno Schmidt je umelec a sociálny poradca z Frankfurtu n/Mohanom, Daniel Häni je manažér umeleckej kaviarne „unternehmen mitte“ v Bazileji.

Vyšlo v časopise Info3 č. 04/2007
Preložil Martin Bobko

Print Friendly, PDF & Email