Základný príjem Guest

Majiteľ dm-siete Götz Werner o živote a obchode počas krízy, skromnosti superbohatých a waldorfských princípoch pre investičných bankárov.

 Profil: Pán Werner, nemecké médiá odhadujú Váš majetok na vyše miliardu EUR. Koľko ste z toho stratili v kríze?

Werner: Vôbec nič. Mnohí ekonomickí reportéri zjavne nepoznajú základné súvislosti. Môj majetok je vložený v mojom podniku. Začínal som od nuly, mal som šťastie, dôveru zákazníkov, a teraz podnik prosperuje. Možno by niekto zaplatil jednu miliardu, aby prevzal môj podnik. Ale ja by som ho nepredal.

      Základný príjem a reforma dane z pridanej hodnoty by sa mohli stať dvoma piliermi rozsiahleho spoločenského oživenia. Lebo reforma dane z pridanej hodnoty by bola nie len kľúčom k financovaniu základného príjmu, ale aj k úplne novému usporiadaniu hospodárskych a sociálnych procesov.

     Až do industrializácie boli takmer všetci ľudia činní v poľnohospodárstve. Pestovali potraviny, ktoré potrebovali k životu, a predávali prebytky. Boli samozásobovateľmi. S príchodom industrializácie a s tým spojenou špecializáciou sa reálne ekonomicky zmenilo samozásobovanie na zásobovanie druhých. Z predchádzajúcej práce pre seba sa stala vzájomná práca pre iných.
      Ale vedomie mnohých ľudí je ešte stále formované tisíc rokov starou mentalitou samozásobovania: „Ja pracujem pre seba!“ A naozaj to vyzerá – ak to pozorujeme povrchne – ako samozásobovanie. Človek za svoju prácu dostáva plat a musí si šetriť na svoju penziu. Ale naozaj zodpovedá takéto hodnotenie skutočnosti?
     Omnoho potrebnejšie, ako zarobené alebo našetrené peniaze, sú pre ekonomiku, založenú na zásobovaní druhých, tovary a služby, ktoré je možné za peniaze získať. Samozrejme, že na uskutočnenie investícií sú potrebné úspory. Ale omnoho dôležitejšie je umožniť dobré vzdelanie tým ľuďom, ktorí v budúcnosti majú všetky tie tovary a služby vyrobiť, ktoré si potom za naše peniaze chceme kúpiť.

      Pán Prof. Werner, ste podnikateľ, a vy, pán Dr. Hardorp, ste daňový poradca a audítor a s Prof. Wernerom Vás viažu pracovné aj osobné vzťahy. Obaja považujete za povinnosť, aby štát dával svojim občanom bezpodmienečný základný príjem. Ako ste k tomu došli?
      Werner: Pred 33 rokmi som ako podnikateľ začínal z ničoho a zažil som, akou brzdou je daň z príjmu pre budovanie každej firmy. Z tohto dôvodu som sa začal zaujímať o reformné myšlienky Dr. Hardorpa, ktoré obhajuje od zavedenia dane z pridanej hodnoty v r. 1968.
      Problém vzniká tým, že sa dnes zdaňuje predovšetkým pracovný výkon – mne sa páči označenie „páchanie zločinu na pukoch“. Ak niečo pestujete, nemali by ste zdaňovať puky a kvety, ale až plody. Žijeme v spoločnosti, kde každý zásobuje druhých a je zásobovaný druhými. Reálne pracujeme pre druhých, nikto už nepracuje pre seba. Každý je odkázaný na to, aby sám vytváral hodnotu, a užíval hodnoty, vytvorené inými. Peniaze sa jesť nedajú – vajce na mäkko chutí lepšie ako desaťeurová bankovka. Ak chceme podporovať iniciatívu, musíme zdaňovať nie vykonávanie práce, ale spotrebúvanie práce, čiže konzum! Ale dnes to, žiaľ, robíme naopak.