Najčastejšie otázky:

 

Ak človek bude pracovať, dostane ZP?

Áno, bez ohľadu na to, či človek pracuje, nepracuje, či zarába málo alebo veľa, má dostať ZP. Ak nebudem pracovať, mám ZP, ak pracujem, tak to, čo zarobím, je navyše k ZP. Dá sa očakávať, že pri zavedení ZP sa zníži cena za hodinu práce v jednotlivých profesiách, resp. inak: Ak mám plat 25000 Sk, tak po zavedení ZP by som mal dostať 10000 od štátu ako ZP a 15000 od zamestnávateľa, takže môj celkový príjem sa nezmení, pokiaľ pracujem. Zvýšenie príjmu nie je cieľom ZP, tým je zvýšenie individuálnej istoty a slobody. Zníženie nákladov na moju mzdu z 25000 Sk na 15000 však zníži náklady zamestnávateľa a umožní mu napr. investovanie do rozvoja firmy.

Aká by bola výška ZP?
Je dôležité si uvedomiť, že cieľom zavedenia ZP je zmena v zmýšľaní ľudí a v zmene sociálnej, duševnej klímy v spoločnosti. Nie je cieľom zaviesť technicky lepšie riešenie prerozdeľovania príspevkov či vyplácania rôznych dávok. Zavedením ZP sa má reálne zmeniť vzťah ľudí k práci, zamestnávateľov k zamestnancom a prežívanie slobody či neslobody vzhľadom na svoju životnú situáciu.
Preto je nevyhnutné zaviesť ZP minimálne v takej výške, aby sa pre dostatočne veľkú skupinu ľudí naozaj ich život zmenil. Konkrétna suma v peňaženke iným spôsobom zmení život človeka v Michalovciach a iným v Bratislave, pretože sú rôzne životné náklady. Ak hovoríme, že ZP príjem má zabezpečiť dôstojný život človeka, tak sa tým myslí jednak pokrytie nákladov na fyzickú existenciu v istej základnej miere – nájomné, strava, oblečenie – a jednak určité kultúrne potreby, lebo človek nie je len zviera, ktoré potrebuje len bývať a jesť. Tým kultúrnym nemusí byť koncert v la Scala alebo Depeche Mode za 2000Sk, ale napr. možnosť stretnúť sa s priateľmi, kúpiť si knihu, niečo študovať atď.
A   teraz ku konkrétnej sume. Tá by mala byť výslednicou medzi vyššie popísanými cieľmi a možnosťami ekonomiky. Zo štatistík o životnej úrovni a o vyplácaní sociálnych dávok sa dá určiť, aká suma je pre akú sociálnu skupinu významná, aby to zmenilo jej život. ZP vo výške od 8 do 10 tisíc SK by pre mnoho občanov SR bol významnou zmenou. Skúsme napr. spoločne snívať sumu 8 000 Sk, t.j. 270 €. V Nemecku sa uvažuje o hodnote okolo 800€. Určenie konkrétnej výšky ZP pre Slovensko je vecou ekonomických odhadov a múdrej odvahy.
 

Máme na to?

Toto je dôležitá otázka a definitívnu odpoveď na ňu budeme mať až po zavedení ZP. Existujú, samozrejme, rôzne analýzy z iných krajín. Napr. nemeckí ekonómovia zrátali, že takýto krok je reálny, závisí však na reformách v iných oblastiach. Konkrétne, najviac spojenou otázkou so ZP je daňová reforma, ktorá môže podstatne uľahčiť prijatie ZP – zrušenie dane z príjmu a zavedenie dane zo spotreby (viď články k tejto téme v príslušnej záložke).  Pre Slovensko zatiaľ takáto komplexná štúdia nebola spravená, snažíme sa ju však vypracovať.

 

Novinka1

V Nemecku sa v dňoch od 14. do 20. septembra 2009, bezprostredne pred voľbami do spolkového parlamentu, uskutoční 2. ročník podujatia "Týždeň základného príjmu". Prebiehať bude na rôznych miestach formou umeleckých akcií, workshopov, prednášok, panelových diskusií a demonštrácií, závisí to od jednotlivých účastníkov. Tohtoročné podujatie v Nemecku podporilo už viac ako 150 rôznych iniciatív a združení a veľké množstvo jednotlivcov. Cieľom je rozvinúť diskusiu o základnom príjme v širokej verejnosti a ukázať, že so základným príjmom sa mnohé problémy, pred ktorými dnes stojíme, javia úplne inak. Práve s ohľadom na dnešnú ekonomickú a finančnú krízu je právo na základný príjem, ktorý človeku zaručí existenciu a účasť na spoločenskom dianí, veľmi dôležitým faktorom, otvárajúcim nové možnosti a príležitosti.

Bližšie informácie sa nachádzajú na internete www.woche-des-grundeinkommens.eu

 

Aktuálne interview s Götz Wernerom o živote a obchode počas krízy

Aktuálne interview s Götz Wernerom o živote a obchode počas krízy, skromnosti superbohatých a waldorfských princípoch pre investičných bankárov.